1.
Boh pre naše zlosti
v svojej spravodlivosti
nemieni sa už len dívať,
ale aj pokutovať.
A zda nevidíme
a uchom neslyšíme,
čo sa na nás so všetkých strán
uvaľuje ťažkých rán?
Bieda, krivda, boje,
to medzi nami troje
hnevy božie vyzýva
proti nám a množí bolesti rán.
2.
Ťažia veľké viny
nás, ľudstva zlej rodiny;
prchká chvíľa, tma minúty
Boha nášho zarmúti.
Oči, otvorte sa
a hľaďte na nebesá,
koľká žiara, koľký tam jas
odráža sa s nebies krás!
Duša, vzchop sa znova,
hor’ vedie cesta nová;
jasná cesta spásy a nádeje,
po nej ísť šľachetné je.
3.
Bože, veľký Bože,
ak ty nie, kto pomôže?
Spasiteľ náš, ty kráľov Kráľ,
v kríži ľud tvoj ťa poznal.
Vyslyš, vyslyš, Pane,
prosby dnes prednášané!
Dosť už smútku, dosť je už bied,
dosť je bojov, suchých liet.
Daruj lásky časy
a v žatve hojné klasy;
objím ľudstvo, rany sceľ,
Pane náš, kráľov Kráľ a Spasiteľ!