485. Prísny Sudca nás hriešnikov

Prísny Sudca nás hriešnikov,

Otec verných služobníkov,

čo na nebi panuješ,

trestáš a odmeňuješ!

Celé božie to stvorenie

od teba má len živenie,

lebo plný dobroty si,

bohatstva, štedroty.

Len pre tvoje požehnanie

darí sa nám pracovanie,

polia sa zelenajú

a úžitok dávajú.

Ty slnečnosť sám spravuješ

a zem dažďom ovlažuješ;

Hospodár si pečlivý,

Otec náš milostivý.

Otče, vtedy len ustávaš,

dary svoje nerozdávaš,

keď ťa hneme k prísnosti

pre hriech a nepravosti.

Keď zem, stvrdlá suchom, chradne,

keď strom čerstvý mrazom vädne,

mokrom keď hnije lúka,

to trestá tvoja ruka.

Keď sa zlý hmyz rozmnožuje,

stromy, role ohrožuje,

to je Pána Boha trest,

ktorý za hriech máme niesť.

Keď pri veľkej letnej spare

krupobitím hynú márne

všetky zeme plodiny,

trestáš tým naše viny.

Keď hrmí a hrom, blesk trieska,

keď so všetkých strán sa blýska,

vtedy najviac preniká

strach a hrôza hriešnika.

Pán sveta si spravodlivý,

vždycky chceš byť milostivý,

keď my len nehrešíme

a len dobré robíme.

Ty si veľkú moc ukázal,

včas Jozefa si vykázal

sedem rokov úrodných

a zas toľko neplodných.

Včas Achaba, kráľa zlého,

trestáš ľudu zlosť júdského:

nepršalo viac rokov,

voda vyschla z potokov.

Iste nebo sa zavrelo,

keď už pršať viac nechcelo

pre modlárstvo, veľkú zlosť,

tvojho ľudu nevďačnosť.

Ty na pravé len pokánie,

Eliášovo volanie

otvoril si oblohu,

dážď, rosu dal si mnohú.

Ukáž svoje smilovanie

a na naše hľaď pokánie,

keď počasie škodné dáš

a na nás sa rozhneváš.

Nech anjel už schová meč svoj

a prestane moriť ľud tvoj,

lebo hriechy želejeme

a ich chrániť sa chceme.

Tak v synovskej dôvernosti

chceme hľadať si živnosti;

ty, Pane, nás požehnaj,

úrody nám hojne daj!