1.
Shliadni na nás s výšky skvelej, svätý Martin, patrón náš,
nech sa ľud náš v láske vrelej vinie k tebe každý čas.
Zanechal si nemé modly, nehľadal si slávy klam,
opustil si svet ten podlý, zvelebil si Kristov chrám.
2.
V Ambiane žobrák sedel, medzi bránou zimou mrel,
ty si naňho smutne hľadel, plášť s ním deliť ihneď chcel.
Radosťou ti srdce plesá, Krista že si plášťom kryl,
sbor anjelov k zemi klesá, Boha chváliac zplna síl.
3.
Hneď si vravel: „Vzdám sa služby, Julián, ty knieža môj,
ku Kristovi zvú ma túžby, on ma volá vo sbor svoj.“
Zbožný biskup z Poatieru k nebesám ma povedie,
pozná dobre pravú vieru; splní moje nádeje.
4.
Hilárius, ty muž svätý, nádej svoju v tebe mám,
láskou tvojou v duchu vzňatý zcela sa ti oddávam;
potom vrátim sa do vlasti k matke, by ju k Bohu mal,
by získala rajské slasti, s ňou sa v nebi radoval.
5.
Verný ostal sľubu svojmu a rehoľu založil, aby slúžil len Kristovi a v nej s bratmi jemu žil.
A keď umrel biskup v Túre, Martina ľud vyvolil a on hľadiac k nebu hore s radosťou hneď privolil.
6.
Slovo lásky všade hlásal, k Bohu verne viedol ľud, v ťažké služby rád sa viazal, vykorenil nemrav, blud;
mocou božou divy tvoril, miernil ľudí hnevlivých, chrámy staval, modly boril, Bohu verný bojovník.
7.
Dnes už žije v blaženosti, Boh mu túžbu vyplnil, bo on Boha v oddanosti celý život velebil.
Na bratov on nezabudne, bojovníkov údatných, pros aj za nás, svätý Martin, tebe verne oddaných!