1.
Večnou slávou venčený tam medzi svätými,
František, buď uctený piesňami našimi!
Ty si čnosťou prevzácnou získal nebies radosť,
s tebou Boha uctiť raz vrúcna naša žiadosť.
2.
Krista si navštevoval v každej žitia chvíli,
chudobu si miloval, po nebi dychtivý.
Opustil si márnosti, sveta lahodnosti,
Bohu si sa daroval, o dušu pečlivý.
3.
Stálym tela mŕtvením bol si mučeníkom
a čistoty vznešeným vždycky milovníkom;
proti sveta márnostiam, tela náklonnostiam
bol si vždycky údatným, smelým bojovníkom.
4.
František, vzor čistoty, ty kvet prerozmilý, poslušnosti, dobroty príklad náš spanilý!
Srdce plné zbožnosti a poníženosti mal si, preto ťa čnosti do neba zvýšily.
5.
Serafínov prečistá láska ťa zdobila, trpiac muky za Krista milosť poznačila
piatimi ťa ranami a spasenia znakmi, tak bola tvoja veľká svätosť nám zjavená.
6.
Preto teba s vrúcnosťou, František, vzývame, so srdečnou vďačnosťou tebe česť vzdávame.
Ráč na nás tam pamätať, nás chrániť a zastať, o to teba s vrelosťou, pokorne žiadame!
7.
Tebe prejavujeme srdca cit verného, popros za nás tam v nebi Boha premilého;
proti vojne a moru, ohňu, pádu, hladu nech otcovskú skúsime mocnú jeho radu.
8.
František, ťa prosíme, ráč nás vždycky chrániť, by sme sa tu na svete hriechu mohli brániť,
by sme žili v milosti, v božej oddanosti, tak v nebesách dúfame s tebou Boha chváliť.