1.
Nebies krásna ľalia, teba, Anton, ctíme,
na tvoje sa ramená Ježiš láskou vinie.
Chudobu si miloval, dávals’ biednym chleba,
Boh ťa za to v láske mal, povýšil do neba, povýšil do neba.
2.
Tebe, svätý Anton náš, úctu, hold vzdávame,
ty vždy biednym pomáhaš, v tebe úfnosť máme.
V súžení si potecha, pomoc v ťažkej chvíli,
zlo keď na nás dolieha, duša plače, kvíli, duša plače, kvíli.
3.
Ty si vzorom zbožnosti, Anton paduánsky,
vypros božej milosti nám, ó, príklad lásky;
navráť tých, čo odpadli, daj im vieru, silu,
aby s nami uctili svätú Cirkev milú, svätú Cirkev milú.
4.
Nádoba ty svätosti, vlej v nás svätosť svoju,
by sme v zbožnej radosti ctili božiu vôľu;
ochráň nás pred zlým slovom ľudí neúprimných,
usmier duše pokojom, zastávaj nevinných, zastávaj nevinných.
5.
Skriesils’ neraz umrelých,
vlials’ tak vieru novú
do sŕdc ľudí neverných
a vrátils’ ich Bohu.
6.
Život nový skries aj v nás,
pros milosti množstva,
by sme prišli všetci raz
do nebies kráľovstva.