1.
Zaznite piesňou, údolia i vŕšky kvetnaté,
nech nám srdcia láskou zahoria milosťou zažaté.
Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón,
nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón!
2.
My sme jej dietky sdružené jej slúžiť oltáru,
i svoje my srdcia skrúšené dáme jej do daru.
Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón,
nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón!
3.
Jej chrámy, tiché svätyne, sú naším domovom,
tam mávajú duše nevinné tichý shovor s Bohom.
Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón,
nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón!
4.
Nuž pospechajme všetci vraz uctiť si Kráľovnú,
nech zazneje krajom celým hlas za Cirkev bojovnú:
Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón,
nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón!