1.
Kvetom si, ó, Matka Božia, tebou svitla nádej istá;
a kým kvety vädnú, padnú, tys’ ľalia večne čistá.
2.
Hviezdou si, ó, Matka Božia, ty si svetlo večné niesla;
a kým hviezda padne, hasne, len tys’ nikdy nepoklesla.
3.
Zorou si, ó, Matka Božia, hviezdy blednú ti pred tvárou;
a kým zora slnkom hynie, čnosti tvoje skvú sa žiarou.
4.
Slnkom si, ó, Matka Božia, bez neho je srdce chladné;
a kým slnko raz vyhasne, svit tvoj nikdy nezapadne.