257. Ty si, Pane, v každom chráme

Ty si, Pane, v každom chráme, v svätostánku živý chlieb,

zbožnou piesňou česť ti dáme, čuj hlas tichých modlitieb.

Svätá omša, obeť vzácna, Bože dobrý, už znie ti,

človek svoju hriešnosť pozná, nehodný je obeti.

Sláva Bohu! Pokoj ľuďom! V nebi ples a v svete mier.

Koniec tme a všetkým bludom, duša, zvoľ si rovný smer.

Hviezda spásna, zažiar darom pokoja a mieru nám,

prosbou zniezne pred oltárom, slávou Pána zuní chrám.

Božie slovo učí viere, nádeji a láske aj,

kto tu žije v jeho smere, ten raz uzrie neba kraj.

Kto by nechcel v nebi bývať, v sláve, v kruhu anjelov?

Kriste, daj žiť a ťa vzývať podľa svojich svätých slov!

Verím v teba vrúcne, pevne, pravý Boh v troch osobách,

vyznávam ťa hlasne, spevne a pred tebou padám v prach.

Rozmnož Cirkev, Trojjediný, svetla žiarou obdar svet,

odpusť hriechy, posväť činy: čistých prijmeš k sebe zpät.

Spásnu obeť obetoval za nás Ježiš, Boží Syn.

Ktože by ho nemiloval? Veď s nás sníma ťarchu vín.

Čo ti, Bože, oddať máme, biedni ľudia, z ochoty?

Všetko v obeť ponúkame, duše, srdcia, životy.

„Svätý!“ nebom ozýva sa. „Svätý!“ zvučí kostolom.

„Svätý!“ Pane, ľudstva spása, znie ti chvála nocou, dňom.

Sláva v nebi, v sveta hlase, chvála, úcta, lásky daň

Bohu patrí v každom čase, tebe mocný, večný Pán!