256. Tu skrúšení v prach padáme

Tu skrúšení v prach padáme, Bože, pred tvoju tvár;

srdce k tebe dvíhame a oči na oltár.

Ach, ukáž nám tvár premilú a odpusť našu vinu. Ach, nás, veľkých nevďačníkov, neopúšťaj nás,

hriešnikov, nás, hriešnikov, nás, biednych hriešnikov!

Buď Bohu na výsosti spev chvály vzdávaný

a milovníkom čnosti mier, pokoj dávaný.

Nech sláva tvojho mena je všade rozmnožená, zvuk

našej vrelej vďaky nech prejde oblaky, nech prejde oblaky!

Ó, Stvoriteľu zeme, neba, my tebe sa tu koríme

a bez pochyby všetkej v teba vždy pevne, stále veríme

i v Syna, z Panny zrodeného, nás, hriešnych Vykupiteľa

i v Ducha, v daroch prehojného a smutných duší

Tešiteľa, a smutných duší Tešiteľa.

Z rúk svojho kňaza ráč vziať tú obeť presvätú

tú a ráč ju, Bože, prijať za hriechov odplatu. I

keď sa ukazuje len chlieb a víno nám, predsa, čo naznačuje, je Ježiš Kristus sám, je Ježiš Kristus sám.

Presvätý, svätý, svätý, je Boh náš Hospodin!

tak, svätou hrôzou jatý, spieva ti Serafín.

Zem chváli teba Kráľu, česť tvory hlásajú, jak

svätí v nebi, chválu v svete ti vzdávajú, v svete ti vzdávajú.

Ráč, Otče, s nebies výsokosti sem milostivo pozerať,

od svojich dietok v dôvernosti danú ti obeť ráč prijať.

Shliadni na horkosť umučenia, čo tvoj Syn pre nás podstúpil,

by od večného zatratenia nás drahou smrťou vykúpil.

Jak smiem ísť k stolu tvojmu, jak smiem ísť k stolu tvojmu, hriechom poškvrnený?

Príhovor sa chorému, príhovor sa chorému, bude uzdravený.

Ja svätou túžbou horím včuľ schránkou tvojou byť, keď

tebe sa tu korím, keď tebe sa tu korím, chcem, Pane, tebe žiť.

Už obeť predôstojnú sme zbožne konali, v nej Pánovu, v nej Pánovu moc

hojnú a milosť poznali. Ráč s nami útrpnosť mať, ty, Otče milosti, pre

obeť túto ráč dať nám večné radosti, nám večné radosti, nám večné radosti.