247. Ó, Ježišu náš najmilší

Ó, Ježišu náš najmilší, k obete sa schádzame,

ktorú tebe v čas terajší skrze kňaza konáme.

Prijmi teda do milosti vďačnú službu tu od nás,

aby s nami vo večnosti tešili sa svätí z nás.

Tak je, buď vždy Bohu chvála, jeho česť vždy hľadajme,

nech ho všetci ľudia chvália, vrúcnym srdcom žiadajme,

lebo Otcom všetkých je nás, ktorý nás tak miloval,

že i Syna svojho za nás na smrť dať neľutoval.

Každý verí znás doista v Stvoriteľa mocného,

uveríme aj v Jezu Krista, Spasiteľa drahého,

v Boha Ducha presvätého, ktorý nás posväcuje

a jedného z nás každého k dobrému povzbudzuje.

Otče milý, prijmi k sebe obeť lásky synovskej,

ktorá sa tu vznáša k tebe, požehnania udeľ jej,

aby nám tak umožnila hriechov našich sotrenie

a u teba zaslúžila nám budúce spasenie.

V tej obeti božia sláva skrýva sa v chlebe, víne,

ale tvoja moc to dáva, že podstata pominie

a sa stane z chleba, vína telo i krv pravého

Krista Pána, tvojho Syna, pokrm ducha zbožného.

Svätý, svätý, najsvätejší Otec, Syn, Duch láskavý,

Trojjediný, najslávnejší, v troch osobách Boh pravý.

Nebo i zem Bohu plesá v oslave nekonečnej;

daj, by tešiť mohli sme sa s tebou, Pane, večne v nej.