245. My klaniame sa tebe

My klaniame sa tebe, Bože na výsosti:

vyslyš naše v potrebe na zemi žiadosti!

Keď my podľa zákona obetu svätíme,

nech s tým, čo sa v nej koná, tebe sa vďačíme.

Ó, Bože náš na nebi, tebe sláva sluší,

odstráň všetko na zemi, čo náš pokoj ruší;

nech tu strachu zbavení pokoj požívame,

radosťou naplnení zbožne ťa vzývame.

Evanjelium Pána nie sú ľudské slová,

na ten základ stavaná je Cirkev Kristova.

Pravdu Boha samého ono nám zjavuje,

šťastný, kto podľa neho život svoj spravuje.

Veríme, vyznávame Boha trojjedného:

Otec, tak ho voláme, stvoril svet z ničoho;

Syna z lásky nám on dal, Ježiša drahého,

ktorý človekom sa stal skrz Ducha svätého.

Ó, shliadni milo, Pane, na chlieb, víno: dary

tebe obetované na tomto oltári

a ktoré sa obrátia v krv, telo Kristovo,

keď ony sa posvätia skrz slovo kňazovo.

Ducha k nebu vznášajme v svojej skrúšenosti,

„Svätý, svätý!“ volajme Bohu na výsosti.

Plné sú slávy tvojej nebo i zem, Pane,

daj, nech z temnosti svojej pohanstvo povstane!