239. Bože, tvojej velebnosti

Bože, tvojej velebnosti skrúšene sa koríme,

zapáľ oheň v nás milosti, daj, nech láskou horíme,

aby sme ťa milovali ako v nebi anjeli,

obetu ti prinášali, hriechy svoje želeli.

Sláva Bohu buď na nebi, ktorý hľadí s výsosti,

pokoj ľuďom daj na zemi, Ježiš, plný milosti.

Snímaš hriechy sveta zlého, nebies brány otváraš,

zveš do blaha nebeského, ktoré svojim verným dáš.

Božie slovo ukazuje pravú cestu do neba,

kto ho plní, verne čuje, tomu sa báť netreba.

Učiň, Bože, s láskavosťou, aby sme vždy plnili

slovo tvoje s ochotnosťou a tak sa ti ľúbili.

V Boha všetci my veríme, v Otca svojho večného,

v Stvoriteľa neba, zeme, v Krista, Syna Božieho,

Duchom svätým počatého, z Panny narodeného,

pre nás na svet poslatého i v Ducha presvätého.

Prijmi tieto dary, Pane, na znak vďakov činenia,

tvojím kňazom prednášané, ktoré sa tu premenia

v telo a krv Syna tvojho, jak on v pravde vyslovil,

keď zákona už nového obetu ustanovil.

Tebe, Tvorca neba, zeme, s touto žertvou rozmilou

seba samých venujeme, zbav nás hriechov, omylov.

Osvieť mysle leskom svitu, zapáľ v srdciach lásky cit,

aby sme ti smeli ich tu za obetu posvätiť.

Svätý, svätý, Boh náš svätý, zástupov Pán nazvaný,

Otče, Synu, Duchu svätý, v každej dobe buď s nami.

Plné tvojej slávy nebo, zem je plná jasnosti,

korí sa tu, Bože, tebe ľud veriaci v radosti.