238. Bože, svetov mocný Pane

Bože, svetov mocný Pane, shliadni s výšky na svoj ľud,

ktorý v tvojom svätom stáne modlí sa tu za svoj blud.

Vzdáva ti tu čistú obeť za nečistej mysle čin:

prijmi, Pane, ju i posväť, jak ju svätil Boží Syn.

Z prachu zeme k sláve neba zaleť zvučnej chvály hlas.

Vesmír i ľud, veleb Boha, ktorý stvoril svet i nás.

Trojjediný i trojvečný Boh, najvyšší večný Pán:

tebe buď, ó, Nekonečný, budovaný v srdciach chrám.

Ľudská nádej, život, spása v Kristovi je složená,

ktorý v Písme Svätom hlása pravé cesty spasenia.

Kto vždy na nich kráča, koná, nezblúdi, sa nestratí;

kto nepozná hlas zákona, večná smrť ho zachváti.

Jedna je loď, ktorá vodí ľudstvo plavbou života,

ktorá pevnú cestu brodí, nikdy sa nestroskotá:

loď tá jedna, to je viera v pravdu Kristom zjavenú,

kto jej srdce neodpiera, sväto kráča k spaseniu.

Aké dary priniesť máme tebe, Bohu svätému?

Akú obeť my dáme? Dal si život každému!

Prijmi za nás svojho Syna, ktorý obeť vykoná,

keď pod rúškom chleba, vína plní nádej zákona.

S Božím Synom ti splácame čistej lásky slušný daň;

i sŕdc svojich priestor dáme, tebe, ktorý si náš Pán.

Bývaj večne v nás jak v stane, v mysli, v srdci a v duši,

snaha naša, milý Pane, by hriech tvoj byť nerušil.

V jeden sväzok naše hlasy spája úcta veleby,

ktorou skvieš sa, Tvorca krásy, v prírode i na nebi.

Malé tvory, veľké svety teba chvália, Boh svätý,

z našich úst i z tvorstva znie ti: Svätý, svätý, trojsvätý!