1.
1.-7.
Znej, pieseň, hlasom lásky, jej zvuky nech plynú,
sladké vtáčat hlasy v nebeskú výšinu!
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
2.
1.-7.
My sme nemilovali to Srdce vznešené,
obrážať sa nebáli za nás prerazené!
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
3.
1.-7.
A ono lásky ohňom vždy ešte k nám horí,
milosť vždy najde ten v ňom, kto sa mu pokorí.
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
4.
1.-7.
Vždy ešte jeho rana tu je otvorená,
tu k životu je brána, tu nádej blažená.
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
5.
Ó, Srdce lásky plné, pokornú prosbu mám:
nech ma tvoja krv smyje, zbuduj vo mne svoj chrám.
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
6.
Potom na búrnom svete žiť budem v pokoji;
nech bieda trápi, hnetie, láska tvoja zhojí.
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!
7.
Ty láskou osladíš mi poslednú hodinu,
spojíš ma so svätými, dáš slávnu otčinu.
Kam blesky slnka z rána jas, žiar roznášajú,
zem, nebo Srdcu Pána nech chválu vzdávajú!