1.
Tisícráz buď pozdravené, Božské Srdce, neba skvost,
hľaď na srdce zarmútené, ktoré vzdychá o milosť.
Veď i teba prerazila preostrá zbraň stotníka:
tak sa milosť rozmnožila, že nás všetkých preniká.
2.
Odtiaľ čerpaj smilovanie, pokolenie Evino,
lebo jeho krvácanie biedy tvoje zmenšilo.
Z rany jeho voda i krv na teba vyprúdila,
aby dušu obťaženú od hriechov nám umyla.
3.
Keď mi hrozí búrka istá a žiaľ srdce soviera,
u Božského Srdca Krista ono znova okrieva.
Keď ma mučí jarmo hriechu, a Sudcu sa obávam,
v Srdci tvojom mám potechu, celkom sa mu oddávam.
4.
Vítaj, Srdce prevelebné, celé moje bohatstvo,
v tebe moje srdce verné, v tebe najde víťazstvo.
Do lásky ma svojej prijmi, aby som len tebe žil
a tak obmyl svoje viny, milosť v sebe rozmnožil.
5.
Tebe žiť a zriecť sa viny túžba moja jediná, súd tvoj bude milostivý, keď mi udrie hodina.
Do tvojich rán vdýchnem vtedy dušu svoju úbohú, nech do lásky večnej vletí a sa teší vždy v Bohu.