1.
O tajomstvách umučenia nášho Spasiteľa
rozjímajúc, premýšľajúc, duša sa nám chvela.
Kto by slzy tu neronil a pred Kristom sa neklonil,
veď na kríži za nás mrela jeho láska vrelá.
2.
Ty si trónil nad oblohou, kade slnko pláva,
nebo a zem preplňuje, Kriste, tvoja sláva.
Sostúpil si v biedu sveta, nového si zažal svetla,
aby hriešne ľudstvo k nebu nestratilo práva.
3.
Rozjímania tie bolestné, Kriste, prijmi vďačne,
ach, stoj pri nás, keď sa s telom duša lúčiť začne.
Nedaj prístup satanášu, prijmi do rúk dušu našu
ako Otec prijal tvoju, keď si umrel v mračne.