1.
Ó, ľude môj, národe môj, azda som ja nepriateľ tvoj,
že ma na smrť odsudzuješ a života pozbavuješ?
2.
Z Egypta som ťa vyviedol, do Kanánu ťa priviedol,
tys’ ma vyhnal, Kráľa svojho, z kraja, z miesta presvätého.
3.
Ja som ti dal perlu do rúk, mne ty za to hrozný trest múk.
Ja som ti dal hodnosť trónu, a ty z tŕnia mne korunu.
4.
Ukrutne som Egypt trestal,
aby teba trápiť prestal,
tys’ mi za to zradu koval,
ukrutne si ma bičoval.
5.
Faraón ťa chcel obklopiť,
vojsko som mu dal potopiť,
a ty si ma k zlej náhrade
zradil zlostne v kňazskej rade.
6.
Otvoril som ti ja more,
zdvihol vlny jak múr hore,
vodil som ťa stĺpom jasným,
tys’ smrť žičil krikom hlasným.
7.
Ja som teba všade vodil,
more s tebou som prebrodil,
tys’ mi v srdce piku vrazil,
vodu s krvou mi vyrazil.
8.
Štyridsať liet som ťa vodil,
manu som ti s neba hodil,
dal som ti aj zem prehojnú,
a ty páchaš zradu zbojnú.
9.
Kŕmil som ťa živnou manou
a napájal vodou skalnou,
tys’ mi horkú žlč podával,
keď na kríži som skonával.
10.
Proti zlému som ťa chránil,
tys’ mi celé telo ranil,
ty si octom ma napájal,
v žízni horkú žlč podával.
11.
Ja som sa za teba modlil,
celý čas len v mukách brodil,
tys’ ma tupil, mne sa rúhal,
všetky zlosti na mňa lúhal.
12.
Ja som horkú smrť podstúpil,
by som ťa, ľud svoj, vykúpil:
za hriechy čiň už pokánie,
večné minie ťa trestanie.