1.
Dokonané je! Smrť plesá,
Kristu svätá hlava klesá,
v mdlobách ducha vypúšťa.
Skončená je kríža cesta,
duch sa nesie v nebies miesta
a svet tento opúšťa.
2.
Kalvárie zem stenala,
znak zármutku svojho dala,
triasla sa v tej hodine.
Krása, sláva ľudstva zhasla,
pred ktorou sa moc zla triasla,
v skalnom hrobe spočinie.
3.
Božskou on sa skvel jasnosťou,
miloval svet s láskavosťou;
dobrodenia robil vždy,
napomáhal slabých, biednych,
očisťoval všetkých hriešnych:
preto skonal na kríži.
4.
Na presvätý kríž pozrite, iste bôľom zakvílite, Ježišoví ctitelia!
On nás v srdci verne choval, za nás život obetoval, plače za ním zem celá.
5.
Láska nebeská skonala, zem sa triasla, pukla skala, slnko stálo v temnosti.
Žitia Pán sa smrti poddal, Bohu Otcu dušu oddal: smútime tu v žalosti.
6.
Telo jeho už presväté priateľmi je s kríža sňaté, skrvavené mučením;
drahou masťou pomazané, v skalný hrob je pochované s veľkým plačom, kvílením.
7.
Spočiň, Kriste náš, v tej dobe v svojom tmavom, tichom hrobe, Kriste, na smrť mučený!
Dosť už tvoje drahé telo bolestí, múk, rán trpelo, by človek bol spasený.
8.
Podával si nám pomoci, ako víťaz v tmavej noci z mŕtvych vstaneš vznešený.
Ozdobený nebies žiarou svetu zjavíš živou tvárou, že si Pánom na zemi.
9.
Pane náš milý, ó, Kriste, zachovaj v nás srdce čisté, od všetkej nás zlosti chráň,
by sme zbožný život mali, teba vrúcne milovali: milosti daj k tomu nám!
10.
A keď bude zas po boji, daj, nech duch tvoj uspokojí duše naše žíznivé:
nech sú k tebe uvedené, slávou neba obdarené, s tebou v svätom spojive.