1.
Rozjímať o umučení do chrámu sa soberme,
veď Boh toto tak si cení ako v Jeruzaleme.
2.
Podlý Pilát výrok smrti nad Ježišom vynáša:
koľkoráz hriech čnosti škrtí v krutých rukách Judáša!
3.
Strhli k ranám prischlý šarlát, vlastné rúcho dali mu:
veď ho s krížom každý mal znať, hoc’ tvár nezrie nevinnú.
4.
Krv z rán siakne, keď len hne sa:
Ježiš slabne, padá v prach.
Ten, čo svety stvoril, klesá,
bys’ ty obstál v nehodách.
5.
A tu uzrie svoju Matku.
Ó, jak smutné stretnutie!
Že ty nectíš matku svoju,
za to trpí muky tie.
6.
Ký div, že mu klesly sily,
že ich zlomil toľký trest:
židia teda prinútili
Šimona kríž pomôcť niesť.
7.
S tvári šatkou Veronika
utiera mu krv a znoj,
krvou, čo do šatky vnikla,
nakreslil Pán obraz svoj.
8.
A keď došiel k mestskej bráne,
Ježiš padol druhýraz.
Tvoj hriech vždy mu sily láme,
i keby ťa žehnal zas.
9.
Za bránou žien zástup celý
plače v smutnom záchvate:
Nie mňa, vraví Kristus, deti
svoje oplakávajte.
10.
A v tom veľkom umučení
jak vosk v ohni mäkne sval,
padá Ježiš premilený,
kat ho kope, aby vstal.
11.
Pozri, ako na Golgote
driapu šaty s Ježiša:
Smilstvo páchaš osamote?
Moc ťa stresce najvyššia.
12.
Klin, čo trhá kosti, svaly,
tupo vbíja kladivo,
rany špejú, krv sa valí,
ľuďom v srdci je clivo.
13.
A včuľ zdvihnú s ním kríž hore,
rany sa mu otvoria;
krv kríž farbí, jak svit zore,
v zberbe hnev, zlosť zahoria.
14.
Skonal. S kríža sňali telo,
dali Matke do lona.
Nezhreje ho, zmeravelo,
hoc’ vrelo ho objíma.
15.
Neberte mi Syna z lona,
nedávajte do hrobu!
Hrobu patrí ten, kto skoná.
Zastav, Matka, žalobu!
16.
Kto za spásu svojich bratov
všetko, čo má venuje,
tomu Pán Boh žiarou zlatou
v nebi miesto daruje.
Redakčné upozornenie
V novom vydaní dochádza k odvráteniu sa od substitučnej teológie.