1.
Kresťania, sem pospechajte,
nad mukami rozjímajte,
ktoré za nás trpel Pán,
aby svojím umučením
a bolestným usmrtením
vykúpenie získal nám.
2.
Ach, Baránka nevinného,
vernej lásky k nám plného,
na smrť kríža žiadajú.
Pilát výrok vyslovuje,
lebo židov sa strachuje,
keď „Nech umrie!“ volajú.
3.
Už Kráľ slávy, Kristus Ježiš,
na ramená berie svoj kríž
bez slovíčka trpkého,
aby dlhy naše splatil
a našiel, čo v raji stratil
hriech človeka biedneho.
4.
Ježiš cestou vysilený,
ťažkým krížom obťažený
na zem padá v slabosti:
a predsa v tej smutnej dobe
nemá nikto k jeho mdlobe
v srdci svojom ľútosti.
5.
Ježiš s krížom znova vstáva,
a hľa, s Matkou sa stretáva,
zaronenou slzami;
ó, dve srdcia, tie bez viny,
boly vtedy žalostnými
preniknuté pocitmi!
6.
Vždy viac slabnú sily tela
nebeského Spasiteľa,
už kríž uniesť nemôže:
Šimon k nemu pristupuje,
ochotne sa podvoľuje,
že mu kríž niesť pomôže.
7.
Tvár Kristova zapotená,
krvou svätou zarosená,
na ľud krutý pozerá.
Veronika šatkou bielou,
s útrpnosťou, láskou vrelou,
tvár Kristovu utiera.
8.
Po druhýraz už Ježiša
k zemi tlačí ťarcha kríža,
na zem padá zomdlený;
slzou jeho zrak sa kalí
a z jeho rán krv sa valí,
ach, celý je strápený.
9.
Ježiš zasa sily sbiera,
vstáva s krížom a pozerá
ta na ženy plačúce:
„Nad mojimi bolesťami
neplačte, lež nad svojimi
synmi slzte kajúcne!“
10.
Pozbavený všetkej sily,
po tretíraz Ježiš milý
k zemi klesá skalnatej;
hľa, človeče, naše zlosti
bremenom sú tej ťažkosti,
vinou krvi vyliatej.
11.
Už sa cesta dokonáva,
nová muka zas nastáva,
keď mu rúcho svliekajú,
lebo s hroznou ukrutnosťou
a katanskou násilnosťou
zaschlé rany trhajú.
12.
Ježiš z rúcha vyzlečený
a na kríži rozostrený
ťažké muky skusuje,
jeho ruky, nohy jeho,
Baránka, ach, nevinného,
rana klincov katuje.
13.
Ach, už je Pán sveta, žitia,
plný bôľu, krvi, bitia,
na kríži povýšený;
Otcu ducha odovzdáva,
tak svoj úrad dokonáva,
aby svet bol spasený.
14.
Ježišovo sväté telo,
čo za nás na kríži pnelo,
s kríža dolu skladajú;
v Mariino sväté lono,
kde spočinúť malo ono,
so žiaľom ho vkladajú.
15.
Vykúpenie dokonané,
telo Krista pochované
v novom skalnom hrobe je;
ale v hrobe neostalo,
na tretí deň slávne vstalo
a jak slnko sa skveje.
16.
Ó, Ježišu milostivý,
by sme boli večne živí,
smrť si za nás podstúpil:
daj, by plní povďačnosti
kráčali sme cestou čnosti,
lebo si nás vykúpil.
Redakčné upozornenie
V novom vydaní dochádza k odvráteniu sa od substitučnej teológie.