1.
Srdce puká od žalosti
pre smrť Krista drahého,
keď ho vidím v útrpnosti
katmi strašne zbitého.
Svoje ruky rozťahuje,
hriešnikov chce objímať,
hriešne duše poľutuje,
chce ich k sebe privíňať.
2.
Ježiš, Boží Syn nevinný,
znáša pre nás bolesti.
Čo ty, človek plný viny,
počneš v svojej hriešnosti,
keď raz budeš prinútený
ísť so sveta biedneho
a keď budeš opustený
od priateľstva všetkého?
3.
Jak sa budeš vyhovárať,
keď na súde budeš stáť,
až ti bude Boh dovrávať,
že si ho ty nechcel znať?
Tam nijaké pretváranie
nebude mať platnosti,
nenajdeš tam smilovanie,
kde Boh súdi v prísnosti.
4.
Ježišu náš, Kriste Pane, skrze tvoje mučenie,
ach, odpusť nám, keď nastane nám posledné lúčenie.
Do tvojich rán sa skrývame, Spasiteľu, Kriste náš,
daj, nech v nebi požívame radosti, čo pre nás máš.