1.
Sem, dcéra sionská,
poď, duša kresťanská,
ku krížu, ku Kristu cestu si zvoľ.
Pot krvi sa valí,
Krista sa zrak kalí,
k zemi on padá už
pre mdlobu, bôľ.
Kalich umučenia piť má a trápenia.
Hovorí: „Duša mi zarmútená.“
2.
Ach, jak ho sužujú,
povrazmi sväzujú,
metlami a prútmi ho bičujú,
k stĺpu priväzujú,
po tvári ho bijú,
tŕním ho ukrutne korunujú.
„Ukrižuj!“ volali,
jeho smrť žiadali,
hoc’ na ňom zlého nič nevideli.
3.
K stĺpu je viazaný,
ťažko zbičovaný,
jeho sväté rany už zmodrely;
kríž nesúc omdlieva
a krv ho zalieva,
pozrite, ako sa trasie celý.
Tečie z rán krv čistá,
poľutuj už Krista,
ukrutnosť židovská
smrť mu chystá.
4.
S krížom ho vydvihli a bok mu prebodli.
Keď horkou žlčou bol napájaný,
prosil za katanov, židov a pohanov,
ktorými Pán bol ukrižovaný.
Ach, Otče, odpusť im, hoci mriem trápením,
nevedia, čo robia tým mučením.
5.
Viacej ho netrápte, viacej ho nemučte
svojimi hriechmi, ach, bezbožníci;
valí sa krv z boka na spôsob potoka,
svätý mier spočíva v jeho líci.
Pozemské stvorenia, pre vás tie mučenia;
smrť Krista je cena vykúpenia.
Redakčné upozornenie
V novom vydaní dochádza k odvráteniu sa od substitučnej teológie a zároveň sa plazivo odmieta náuka o tom, že mimo Cirkvi katolíckej niet spásy.