1.
Rozjímajme s pokornosťou
a so všetkou pobožnosťou
o posledných Krista slovách,
ktoré v svojich veľkých mukách
s kríža, trpiac nám povedal,
prv jak dušu svoju vydal.
2.
Prvým prosí nebeského
Otca svojho láskavého,
by odpustil nepriateľom
a ukrutným mučiteľom,
lebo oni to neznajú,
s kým tak hrozne zachádzajú.
3.
Druhým slovom kajúcemu,
s pravej strany visiacemu
lotrovi dá odpustenie
a láskavé uistenie,
že s ním bude v ten deň v raji,
tam, v pokojnom, blahom kraji.
4.
Tretím svojmu miláčkovi,
apoštolovi Jánovi,
Máriu za matku dáva,
v ochranu mu zanecháva,
za syna jej ho porúča:
tak sa s nimi Pán rozlúča.
5.
Štvrtým, keď sa slnko stmelo,
z Ježišových úst odznelo:
„Bože, prečos’ ma opustil?“
Ježiš slabý nemal už síl,
vzýval Otca a nezúfal
v jeho lásku pevne dúfal.
6.
Piatym, krvi pozbavený,
za nás celý skrvavený,
prebolestne zvolal: „Žíznim!“
Smäd ho veľmi kruto trýznil.
Ale ocot, čo mu dali,
ústa jeho neprijaly.
7.
Šiestym slovom napĺňa sa,
čo nám Sväté Písmo hlása:
Ježiš oči k nebu dvíha,
od bolesti, trýzne vzdychá,
seba do rúk Otca dáva,
dušu svoju odovzdáva.
8.
Siedmym slovom pri skonaní
a už samom umieraní
hlasno volá: „Dokonané!“
čo mu bolo uložené.
Dokonané je spasenie,
hriešnych ľudí vykúpenie.
9.
Slová plné poučenia,
plné pre nás potešenia,
v mysli vždy nám ostávajte,
k polepšeniu nás vzbúdzajte,
by sme mohli šťastne umrieť,
toho, čo nás spasil, uzrieť.