1.
Pováž, ó, človeče,
smutný čas terajší,
zanechaj zlosť a hriech,
buď stále zbožnejší!
Pováž smrť Pána dobrého,
že netrpel pre iného,
pre teba, hriešneho.
2.
V záhrade krvavý,
hľa, pot ho zalieva,
vidiac kalich smrti,
žalostne omdlieva.
Pán mocný zeme, i neba
chce všetko znášať pre teba,
ó, hriešny človeče.
3.
Pozri na Judáša
zlostného, zradného,
aký húf vedie on
na Krista milého.
Od toho zajať dal seba,
dal poviazať sa za teba,
on, mocný, Pán neba.
4.
Pozri, jak ho vedú pred Annáša zlého,
tuho sviazaného Pána nevinného;
údery a pohanenie
pre tvoje znáša spasenie
i večné blaženie.
5.
Hľa, jak ho bičujú, tŕním korunujú,
že miesta zdravého na ňom nebadajú;
krv oči a tvár zalieva,
duša verná zosmutnieva,
že je to jej vina.
6.
Hľa, ide už z mesta na miesto popravné,
pod krížom padajúc pre hriechy ohavné.
Že podstúpil smrť nevinný,
sú vinou tvoje zlé činy,
hriešniku prebiedny!
7.
Preto, ó, hriešniku, keď pozrieš na Pána,
spomni si, že je on spása a ochrana:
daj sa preto na pokánie,
len tak dosiahneš spasenie
a s Bohom smierenie.