158 Omša svätá, obeť smierna

Omša svätá, obeť smierna, čistá,

ktorá pripomína muky Krista.

Keď sa omša započína,

myslím, Ježiš trpieť že počína.

Olivová hora prvá bola,

kde sa zdvihla obeť lásky, boja.

Tu sa Ježiš vrúcne modlil,

v smrtnom boji v pote, v krvi brodil.

Kňaz kráča napravo k epištole,

Annáš sedí so súdmi pri stole.

Už sa strojí, už sa chystá,

jak by odsúdiť mal k mukám Krista.

Krista ako lotra sviazaného,

kyjami a prútmi ubitého,

vedie zástup pred Kajfáša,

haní, tupí svojho Mesiáša.

Keď zaklínal Kajfáš Krista Pána,

Peter ho zapieral až do rána;

mnohí, najmä dievka istá

vravela mu, že je priateľ Krista.

A keď kohút trikrát sa ozýva,

Kristus sa na Petra smutne díva;

Peter plače a horeká,

nad krivou prísahou on narieka.

Kalich sluha Pána včuľ odkrýva

a chlieb obetujúc Otca vzýva;

kalich s vínom zas prikrýva,

prikrývajúc ho ruky si umýva.

Predstavuje Krista premilého,

jak ho vyzliekajú z rúcha jeho;

jak ho k stĺpu priväzujú

a jak preukrutne ho bičujú.

Tak bol Kristus hrozne zbičovaný,

že už na ňom boly samé rany;

predsa Pilát sa domnieva:

nie je vinný, ruky si umýva.

Keď kňaz „Svätý, svätý, svätý“ vraví,

vyhlasuje zástup neláskavý

Krista smrti za hodného;

„Ukrižuj!“ volá a zabiť chce ho.

K pozdvihovaniu sa kňaz už chystá,

židia pripravujú kríž pre Krista;

nad kalichom kňaz má ruky,

Kristus nesie kríž svoj, plný muky.

Sväté telo kňaz už pozdvihuje,

ľudu k poklone ho ukazuje;

Pán na kríži je rozpiaty,

medzi lotrami pnie Boh náš svätý.

Nato hneď kňaz kalich pozdvihuje,

že je v ňom krv Krista, oznamuje,

ktorá sa z rán vylievala,

aby sa ňou duša čistou stala.

Účastných nás učiň vykúpenia,

aby sme ním dosiahli spasenia;

veriacim buď milostivý

a v očistci dušiam ľútostivý!