1.
Matka plače, ruky spína:
ach, môj Bože premilý:
Božieho jej kati Syna
hrozne na kríž pribili.
V prežalostnej tejto dobe
umrieť s Kristom si žiada;
bledne a vo veľkej mdlobe
jej dušu žiaľ preniká.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
2.
K nebu svoje pozdvihuje
oči, plačom skalené,
slzí, kvíli, pozoruje
nohy, ruky ranené;
ruky, ktoré bozkávala,
ktoré vždy nás žehnaly,
nohy, ktoré vídavala,
k úbohým jak náhlily.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
3.
„Žíznim!“ volá umierajúc,
Matka nesmie k Synovi,
čuje, ako kati kľajúc
rúhajú sa Kristovi.
Veľké kríže tiež nosíme
a bolesti trpíme,
predsa toľko neskúsime,
čo tá, s ktorou kvílime.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
4.
„Otče, čo si opustil ma?“volá Ježiš strápený,
ona cíti meč pre Syna do jej srdca vrazený.
Vidí sa byť opustenou od Synáčka milého,
vidí sa byť zavrhnutou pre neho od každého.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
5.
Koho ona s láskavosťou v svojom lone chovala,
toho s hroznou ukrutnosťou Kalvária odňala.
Na kríži je už pribitý drahý kvet jej nádeje,
v rukách, v nohách klinec vbitý, krvou Krista zaleje.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
6.
Jánovi je poručená, ktorý sám je skľúčený,
jeho duša je ranená, že je Ježiš mučený.
Ján, miláček Krista Pána, sám sa tiež skormucuje,
kto ťa teda, svätá Panna,v zármutku potešuje?
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
7.
„Otče, prijmi ducha môjho, všetko som už dokonal!“
boly ešte slová jeho prv ako by bol skonal.
K Otcovi šla duša jeho a Maria videla,
ako hlava zmučeného klesá mukou omdletá.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
8.
Nemala už v sebe sily, klesla v náruč Jánovi
a v tej hroznej ťažkej chvíli vojaci šli k Synovi.
Srdce pikou mu prebodli a vytiekla krv s vodou
za svet bezbožný a podlý, za spasenie národov.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
9.
S kríža mŕtve už složili telo Krista zmárnené
Matke v lono položili klincami doranené.
Maria ho objímala plná žiaľu, ľútosti,
slzami ho zalievala, omdlievala v žalosti.
Ó, bolesti,
ó, žalosti
srdca tvojho čistého! Matka,
naše neprávosti vbodly ten meč do neho.
10.
Ó, hriešnici, ľútosť majme nad svojimi vinami,
v žiali k Bohu zavolajme: Ach, smiluj sa nad nami!
Aby sme hriech oplakali, čo Ježiša križoval,
pevní v čnosti verne stáli, ktorú on prikazoval.
Pre bolesti a žalosti srdca tvojho čistého
pros, Maria, by sme prišli do života večného.