1.
Maria, Matka bolestná,
pod krížom stála žalostná,
keď na ňom Syn umieral
a jej dušu ľútostivú,
zarmútenú, trpezlivú
meč bolesti prerážal.
2.
Jak smutná a jak strápená
bola Matka milostivá
pre Syna jediného!
Tak kvílila a plakala,
dobrá Matka, keď videla
muky Syna drahého!
3.
Kto by zaplakať nemusel,
Mariu keď by uvidel
v tom preveľkom súžení?
Kto by mohol bez zármutku
pozorovať dobrú Matku,
nad Synom rozžialenú?
4.
Pre hriechy sveta celého
videla mrieť ho zbitého,
do krvi zraneného.
[:Videla ho zmučeného,
Boha Syna jediného,
Spasiteľa dobrého.:]
5.
Maria, Matka milosti,
nech cítim tvoje bolesti,
by s tebou som dnes kvílil.
[:Daj, by srdce láskou vrelo
v milovaní Krista môjho,
by som sa mu zaľúbil.:]
6.
Ráč, svätá Matka, so mnou byť,
ráč moje srdce poraniť
ranami Syna milého,
[:ktorý za nás hriešnych trpel
a na kríži v mukách upel;
daj mi čiastku múk jeho!:]
7.
Dajže, by s tebou zaplakal,
Ježiša svojho ľutoval,
na svete kým ostávam.
[:Tam pri kríži s tebou chcem stáť
a v žalosti zotrvávať
s tebou vrelo si žiadam.:]
8.
A keď raz budem umierať,
ráč sa nado mnou smilovať:
Kriste môj utrápený!
[:A keď umrie moje telo,
daj,by duši dané bolo
Otca tvojho kráľovstvo!:]