1.
Pristúp,pristúp sem, hriešniku, ber popol na pokánie!
Márny sveta milovníku, pováž svoje skonanie.
Prach si iba, v prach sa vrátiš, keď ťa krutá smrť zachváti,
do zeme sa zas navrátiš, z ktorej si raz bol vzatý.
2.
Iste vieš, že príde ten čas, hrozná doba lúčenia,
v telách mŕtvych vidíš neraz príklad svojho zničenia:
čo si ty, to oni boli prv, jak boli odumreli,
hľa,v prach sa už premenili, v hroboch svojich zotleli.
3.
Cirkev to dnes predstavuje skrz popola sypanie,
na čele ti označuje krížom naše skonanie;
by si z hriechu sa prebudil, dobre k smrti sa pripravil,
bys' k dobrému sa povzbudil, v pokání svoj vek trávil.
4.
Boha svojho že si hneval,svedomie ťa dnes hnetie,
tomu,kto ťa vždy miloval,zle si slúžil na svete;
pre svet,telo a stvorenie viac si ty žil,jako jemu.
Ach, spomni si na smrť denne, obráť sa už raz k nemu.
5.
Ľutuj srdcom hriech skrúšeným a rob zaň už pokánie,
vyznaj kňazom nariadeným všetky hriechy spáchané;
neodkladaj polepšenie na ďalší čas,ďalšie letá,
lebo nevieš okamženie, v ktorom pôjdeš so sveta.