1.
Pán Boh, ktorý všetko stvoril, človekovi to hovoril:
Človeče, prach si zo zeme! Sme len prach a pominieme,
v ten čas, v ktorý z tejto zeme a z časnosti odídeme.
2.
Či rok tento, či o chvíľku, natiahne smrť svoju strielku
a život náš šípom raní. Medzi ľuďmi sveta mnoho,
kde najdeme tvora toho, čo pred smrťou sa ubráni?
3.
Ešte sila tá nežila, čo by bola prevýšila
tú železnú smrti vládu; ni boháč smrť neuplatí,
v prach jak žobrák sa obráti, vždy sa blíži k hrobu pádu.
4.
Ako čerstvý kvet mladosti, tak aj márny kvet hodnosti
oprchne a vráti sa v prach. K mužom vedy a povesti
dráhu si tiež smrť prekliesni.Každý bude raz na márach.
5.
Koruny a slávne tróny sú len prachu miliony,
hoc' sa skvejú jak blesk v zorách, zlato, striebro a plášť zlatý
tak ako ten v zdrap odetý, obráti sa v hrobe na prach.
6.
Človeka smrť isto-iste dostihne na každom mieste.
Áno, v púšti tak i v horách, preto v každej okolnosti
hotový buď složiť kosti, pamätajúc, že si len prach!