536
Pange, lingua, gloriósi
(Javte, ústa, Dôstojného)
/Ctime túto Sviatosť slávnu/
/Sviatosť tela tajomného/


Javte, ústa, Dôstojného 317
A. Radlinský (1817-1879) (1. -2 a 5. - 6. strofa)

 
Pange, lingua, gloriósi 224, A, B, C, D, E
S. Thomas Aquinas (1227-1274)

    1. Javte, ústa, dôstojného
      Tela Pána tajomstvá
      i predrahej Krvi Jeho,
      ktorú z milosrdenstva
      vylial Otca Syn večného
      k spaseniu človečenstva.

    2. Nám sa v svojom smilovaní
      z čistej Panny daroval,
      v svojom s ľuďmi obcovaní,
      pravdu večnú zvestoval 
      a po svojom dokonaní
      dôkaz lásky zanechal.

    3. Pri poslednom večeraní
      s bratmi odpočívajúc
      pri zákonnom hodovaní
      pokrm nápoj žehnajúc,
      v chleba, vína požívaní
      telo i krv dal svoju.

    4. Z chleba telo učinené
      slovom jeho zázračným,
      víno v krv je premenené
      srdcom verne povďačným,
      nemôže byť pochopené

      smyslom nedostatočným.

    5. Prevelebnej tu Sviatosti
      vzdajme úctu, poklonu,
      ustúp obrad minulosti,
      novému včuľ zákonu,
      smyslov nedostatočnosti
      viera vezmi záclonu.

    6. Otcu, Synu premilému
      buď česť a velebenie,
      chvála, vďak a sláva Jemu,
      buď i dobrorečenie;
      od obidvoch Poslanému
      rovnako buď uctenie. Amen.
 
  1. Pange, lingua, gloriósi
    Córporis mystérium,
    Sanguinísque pretiósi,
    Quem in mundi prétium
    Fructus ventris generósi
    Rex effúdit géntium.

  2. Nobis datus, nobis natus
    Ex intácta Vírgine,
    Et in mundo conversátus,
    Sparso verbi sémine,
    Sui moras incolátus
    Miro clausit órdine.

  3. In suprémæ nocte cœnæ,
    Recúmbens cum frátribus,
    Observáta lege plene
    Cibis in legálibus,
    Cibum turbæ duodénæ
    Se dat suis mánibus.

  4. Verbum caro, panem verum
    Verbo carnem éfficit:
    Fitque sanguis Christi merum,
    Et si sensus déficit,
    Ad firmándum cor sincérum
    Sola fides súfficit.

  5. Tantum ergo Sacraméntum
    Venerémur cérnui;
    Et antíquum documéntum
    Novo cedat rítui:
    Præstet fides suppleméntum
    Sénsuum deféctui.

  6. Genitóri, Genitóque
    Laus et jubilátio,
    Salus, honor, virtus quoque
    Sit et benedíctio:
    Procedénti ab utróque
    Compar sit laudátio. Amen.

Preslávneho Tela divy (1943)
In: Hymny Rímskeho Breviára. časť I., Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1943.
Janko Silan (1914-1984)
  1. Preslávneho Tela divy
    veleb, jazyk, tajomné,
    i prúd Krvi prívetivý,
    čo jak sveta výkupné
    vylial národov Kráľ živý,
    Synček Panny vznešenej.

  2. Nám je daný, narodený
    z čistej Panny Boh a Kráľ,
    chodieval po tejto zemi,
    zrnká slova rozsieval,
    chvíľam svojich dobrodení
    potom divný záver dal.

  3. Pri poslednom zmrkávaní
    s bratmi k stolu zasadol,
    po patričnom rozdávaní
    jedál, jak už zákon bol,
    za pokrm sám seba pravý
    dvanástim sa ponúkol.

  4. Slovo-Telo slovom mení
    v telo chleba podstatu;
    miesto vína krv sa pení;
    smysly vo tmách stoja tu,
    iba viera v presvedčení
    stíši dušu dojatú.

  5. Takú veľkú sviatosť ctíme
    teraz teda skrúšení;
    nový zákon zbožne žime,
    starý už je zrušený;
    čo smyslami necítime,
    nech nám viera doplní.

  6. Otcu, Synu jedinému
    chvála buď a plesanie,
    sláva, moc a česť ich menu,
    taktiež dobrorečenie.
    Z obidvoch z nich Plynúcemu
    rovnaké buď uctenie. Amen.

JKS 1947 226

JKS 536a

JKS 536b

JKS 536c

JKS 536d

JKS 536e

Graduale Romanum, Solesmes, 1961 317