- Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ Pastiera, Živiteľa
chválospevom srdečným.
- Podľa svojej chváľ možnosti
jeho, lebo tej hodnosti
nie si ty dostatočný.
- Dnes sa predmet chvályhodný,
chlieb živý, pre nás životný,
k sláveniu predstavuje.
- Pri poslednom večeraní,
k požívaniu, že je daný
kresťan nepochybuje.
- Nech je chvála dokonalá,
nech je plná, slávna, stála
a radostné uctenie.
- Bo deň iste slávny ctíme,
keď večere tej svätíme
divné ustanovenie.
- Za posvätnej tej večere
Baránkom tým novým berie
Starý zákon už svoj cieľ.
- Nová doba nastupuje
tôňa pravde ustupuje,
svetlo dané za podiel.
- Kristus večer čo zaručil,
na pamiatku to poručil,
na naše oslávenie.
- Kňazi to aj obnovujú,
keď chlieb, víno posväcujú
nám na večné spasenie.
- Kresťanom sa článok dáva,
že sa Telo z chleba stáva,
víno v Krv sa zmeňuje.
- Keď aj zmysly nášho bytia
túto pravdu nedovidia,
viera nám ju zjavuje.
- Pod rôznymi spôsobami,
znakmi, nie však podstatami
ukrytý je pravý Boh.
- Telo je sa, krv sa pije:
Kristus celý stále žije
v obidvoch tých spôsoboch.
- Nezlámaný, nedelený,
nezdrúzganý, ale celý
dáva sa nám jesť a piť.
- Jeden berie, tisíc berie,
pritom všetci v rovnej miere:
nemožno ho umenšiť.
- Prijímajú všelijakí,
s výsledkom však nerovnakým,
pre život, pre zničenie.
- Život dobrým, smrť je planým:
hľa, s tým istým prijímaním
pôsobí sa rozlične.
- Keď sa potom sviatosť láme,
nezúfajme, pamätajme,
toľko v zlomku prijímame,
koľko v celej hostii.
- Podstata sa nedochráme,
vonkajšok sa iba láme:
tým sa postava, ni samé
telo nijak nezmenší.
- Ajhľa, ten chlieb serafínov
pútnikom je stravou živnou:
skutočný chlieb pravých synov,
psom ho hádzať nedajme.
- V predobrazoch Písma už je,
s Izákom sa obetuje:
Baránok sa pripravuje:
manna otcom padá v tme.
- Pastier dobrý, chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý
Ježiš: pas nás, chráň nás v zdraví:
vezmi si nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.
- Všetko vieš a možné je ti:
tu nás pasieš, svoje deti:
tam nech stoluje a sedí
každý z nás jak dedič svätý,
brat občanov blažených. Amen. Aleluja.
| | - Lauda, Sion, Salvatórem,
lauda ducem et pastórem
in hymnis et cánticis.
- Quantum potes, tantum aude:
quia maior omni laude,
nec laudáre súfficis.
- Laudis thema speciális,
panis vivus et vitális
hódie propónitur.
- Quem in sacræ mensa cenæ
turbæ fratrum duodénæ
datum non ambígitur.
- Sit laus plena, sit sonóra,
sit iucúnda, sit decóra
mentis iubilátio.
- Dies enim sollémnis agitur,
in qua mensæ prima recólitur
huius institútio.
- In hac mensa novi Regis,
novum Pascha novæ legis
Phase vetus términat.
- Vetustátem nóvitas,
umbram fugat véritas,
noctem lux elíminat.
- Quod in cœna Christus gessit,
faciéndum hoc expréssit
in sui memóriam.
- Docti sacris institútis,
panem, vinum in salútis
consecrámus hóstiam.
- Dogma datur Christiánis,
quod in carnem transit panis
et vinum in sánguinem.
- Quod non capis, quod non vides,
animosa fírmat fides,
præter rerum órdinem.
- Sub divérsis speciébus,
signis tantum, et non rebus,
latent res exímiæ.
- Caro cibus, sanguis potus:
manet tamen Christus totus
sub utráque spécie.
- A suménte non concísus,
non confráctus, non divísus:
ínteger accípitur.
- Sumit unus, sumunt mille:
quantum isti, tantum ille:
nec sumptus consúmitur.
- Sumunt boni, sumunt mali
sorte tamen inæquáli,
vitæ vel intéritus.
- Mors est malis, vita bonis:
vide, paris sumptiónis
quam sit dispar éxitus.
- Fracto demum sacraménto,
ne vacílles, sed meménto,
tantum esse sub fragménto,
quantum toto tégitur.
- Nulla rei fit scissúra:
signi tantum fit fractúra:
qua nec status nec statúra
signáti minúitur.
- Ecce panis Angelórum,
factus cibus viatórum:
vere panis filiórum,
non mitténdus cánibus.
- In figúris præsignátur,
cum Isaac immolátur:
agnus paschæ deputátur:
datur manna pátribus.
- Bone pastor, panis vere,
Iesu, nostri miserére:
tu nos pasce, nos tuére:
tu nos bona fac vidére
in terra vivéntium.
- Tu, qui cuncta scis et vales:
qui nos pascis hic mortáles:
tuos ibi commensáles,
coherédes et sodáles
fac sanctórum cívium.
Amen. Allelúia.
|
- Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ pastiera, voditeľa
v hymnách, piesňach jeho kríž.
- Koľko máš síl, toľko snaž sa:
tak je veľká jeho krása,
že ju chváliť nestačíš.
- Chvályhodný predmet divný,
životodarný chlieb živý
sláviť Cirkev káže nám.
- Ten chlieb nad večerným stolom
lámal dvanásť apoštolom
podľa viery našej Pán.
- Buď mu chvála plná, jasná,
slávnosť príjemná a krásna,
v srdci vrúcne plesanie.
- Nech dnes prvé stolovanie,
čo si ustanovil, Pane,
úctu od nás dostane.
- Hostina nového Kráľa
Baránka nám darovala,
koniec starej slávnosti.
- Po starých, hľa, nové časy,
pravda tôňu iste zhasí,
svetlo noc von vyhostí.
- Čo sám Kristus obetoval,
chcel, by kňaz vždy obnovoval
verne jemu na pamäť.
- Podľa svätých stanov môžme
chlieb a víno spásy zbožne
dávať svätú za obeť.
- Kresťanom sa článok dáva,
že sa z chleba telo stáva,
víno v krv sa zmeňuje.
- Čo zrak nezrie, nevie hlava,
overí nám viera pravá,
čo moc vecí zvyšuje.
- Pod rôznymi spôsobami,
znakmi, nie však podstatami
ukrytý je pravý Boh.
- Telo je sa, krv sa pije:
Kristus celý stále žije
v obidvoch tých spôsoboch.
- Nezlámaný, nedelený,
nezdrúzganý, ale celý
dáva sa nám jesť a piť.
- Jeden berie, tisíc berie,
pritom všetci v rovnej miere:
nemožno ho umenšiť.
- Prijímajú všelijakí,
s výsledkom však nerovnakým,
pre život, pre zničenie.
- Život dobrým, smrť je planým:
hľa, s tým istým prijímaním
pôsobí sa rozlične.
- Keď sa potom sviatosť láme,
nezúfajme, pamätajme,
toľko v zlomku prijímame,
koľko v celej hostii.
- Podstata sa nedochráme,
vonkajšok sa iba láme:
tým sa postava, ni samé
telo nijak nezmenší.
- Ajhľa, ten chlieb serafínov
pútnikom je stravou živnou:
skutočný chlieb pravých synov,
psom ho hádzať nedajme.
- V predobrazoch Písma už je,
s Izákom sa obetuje:
Baránok sa pripravuje:
manna otcom padá v tme.
- Pastier dobrý, chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý
Ježiš: pas nás, chráň nás v zdraví:
vezmi si nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.
- Všetko vieš a možné je ti:
tu nás pasieš, svoje deti:
tam nech stoluje a sedí
každý z nás jak dedič svätý,
brat občanov blažených. Amen. Aleluja.
|
