Večný náš Kráľ a Najvyšší 
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) (1. a 8. strofa)
| |
Ætérne Rex altíssime 
S. Aurelius Ambrosius (340-397) (1.-4. sloha, zvyšok z 5. storočia)
|
- Večný náš Kráľ a Najvyšší
Spasiteľ verných najdrahší,
ty si premohol smrť ukrutnú
[:a žiješ slávou večitou.:]
a žiješ slávou večitou.
- Už vystupuješ v hviezdny kraj,
kde Otec tvoj ťa zavolal,
bys’ nie jak človek, lež jak Boh
nad vecmi vládol všetkými:
- Korí sa ríša trojitá,
i na nebi i na zemi
i pod zemou už chváli ťa,
poslušná zhýba kolená.
- Veľmi sa divia anjeli,
keď vykúpenie zazreli:
Hreší telo, zmýva telo,
vládne Boh Syn, Božie Telo.
- Ty sám buď našou radosťou,
odmena v nebi ukrytá,
ty vládneš sveta sústavou,
premáhaš zemské prelesti.
- Nuž prosíme ťa pokorne,
hriechy nám všetky odpusti
a srdcia dvihni k výšine
zdvíhadlom svojej milosti.
- Keď v jasnom oblaku sám raz
zjavíš sa náhle súdiť nás,
odpusti tresty za viny
a vráť nám dávne koruny.
- Ježiš, ty nebies veleba,
víťazne stúpils´ do neba,
kde s Bohom Otcom panuješ
[:i s Duchom Svätým kraľuješ.:]
| | - Ætérne Rex altíssime,
Redémptor et fidélium,
Cui mors perémpta détulit
Summæ triúmphum glóriæ.
- Ascéndis orbes síderum,
Quo te vocábat cǽlitus
Colláta, non humánitus,
Rerum potéstas ómnium.
- Ut trina rerum máchina,
Cæléstium, terréstrium,
Et inferórum cóndita,
Flectat genu jam súbdita.
- Tremunt vidéntes Angeli
Versam vicem mortálium:
Peccat caro, mundat caro,
Regnat Deus Dei caro.
- Sis ipse nostrum gáudium,
Manens olýmpo prǽmium.
Mundi regis qui fábricam,
Mundána vincens gáudia.
- Hinc te precántes quǽsumus,
Ignósce culpis ómnibus,
Et corda sursum súbleva
Ad te supérna grátia.
- Ut cum repénte cœperis
Clarére nube júdicis,
Pœnas repéllas débitas,
Reddas corónas pérditas.
- Jesu, tibi sit glória,
Qui victor in cælum redis,
Cum Patre, et almo Spíritu,
In sempitérna sǽcula. Amen.
|
Všetci si kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:
| |
Tunc omnes flectunt genua; et Diaconus cum Subdiacono, vel, in defectu horum Officians ipse, stans versus Ss. Sacramentum, cantat:
|
℣. Vyveď chlieb zo zeme, aleluja.
℟. A víno nech obveseľuje srdce človeka, aleluja. | | ℣. Edúcas panem de terra, allelúja.
℟. Et vinum lætíficet cor hóminis, allelúja. |
Ó, večný Kráľu najvyšší (1943)
In: Hymny Rímskeho Breviára. časť I., Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1943.
Janko Silan (1914-1984)
|
- Ó, večný Kráľu najvyšší
a Vykupiteľ veriacich,
smrť premožená dala ti
triumf slávy ozaj najväčšej:
- Už vystupuješ v hviezdny kraj,
kde Otec tvoj ťa zavolal,
bys’ nie jak človek, lež jak Boh
nad vecmi vládol všetkými:
- Korí sa ríša trojitá,
i na nebi i na zemi
i pod zemou už chváli ťa,
poslušná zhýba kolená.
- Veľmi sa divia anjeli,
keď vykúpenie zazreli:
Hreší telo, zmýva telo,
vládne Boh Syn, Božie Telo.
- Ty sám buď našou radosťou,
odmena v nebi ukrytá,
ty vládneš sveta sústavou,
premáhaš zemské prelesti.
- Nuž prosíme ťa pokorne,
hriechy nám všetky odpusti
a srdcia dvihni k výšine
zdvíhadlom svojej milosti.
- Keď v jasnom oblaku sám raz
zjavíš sa náhle súdiť nás,
odpusti tresty za viny
a vráť nám dávne koruny.
- Buď sláva tebe, Ježišu,
ktorý sa vraciaš do neba,
aj Otcu, Duchu živnému
teraz i večné na veky. Amen.
|
JKS 1947 
|
 |
Graduale Romanum, Solesmes, 1961
|
 |