224
Nebeské slovo (Verbum supérnum)
[na procesiu sviatku Božieho Tela pri II. oltáriku]

Nebeské slovo 224
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) (1. a 6. strofa)

 
Verbum supérnum 224
S. Thomas Aquinas (1227-1274)
  1. Nebeské Slovo, ktoré si
    vyšlo z Otca láskavosti,
    ó žehnaj ľud svoj, Kriste náš,
    čo v Sviatosti tu prebývaš!

  2. Prv než ho na smrť odovzdal
    katanom jeho učeník,
    Pán učeníkom sám sa dal
    za pokrm žitia milený.

  3. Im pod dvojakým spôsobom
    krv, telo svoje predložil,
    by dušu, telo, čiastky dve
    človeka celkom nasýtil.

  4. Nám narodil sa ako druh,
    stolujúc za pokrm sa dal,
    zaplatil smrťou veľký dlh,
    odmenou v nebi sám je, Kráľ.

  5. Ó, spásonosná hostia,
    otváraš dvere neba, raj,
    zlý duch a svet nás dobýja,
    pomôž nám, posily nám daj.


  6. Buď sláva Otcu i Synu
    a Duchu, im vždy rovnému,
    jak je a bolo pred vekmi
    na zemi, tak aj na nebi!


 
  1. Verbum supérnum pródiens.
    Nec Patris linquens déxteram.
    Ad opus suum éxiens,
    Venit ad vitae vésperam.

  2. In mortem a discípulo
    Suis tradéndus ǽmulis,
    Prius in vitæ férculo
    Se trádidit discípulis.

  3. Quibus sub bina spécie
    Carnem dedit et sánguinem:
    Ut dúplicis substántíæ
    Totum cibáret hóminem.

  4. Se nascens dedit sócium,
    Convéscens in edúlium,
    Se móriens in prétium,
    Se regnans dat in prǽmium.

  5. O salutáris hóstia,
    Quæ cæli pandis óstium,
    Bella premunt hostília,
    Da robur, fer auxílium,

  6. Uni trinóque Domino
    Sit sempitérna glória,
    Qui vitam sine término
    Nobis donet in pátria. Amen.

Všetci si kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:
 
Tunc omnes flectunt genua; et Diaconus cum Subdiacono, vel, in defectu horum Officians ipse, stans versus Ss. Sacramentum, cantat:
℣. Nebeský chlieb si im dal, aleluja.
℟. Anjelský chlieb požíval človek, aleluja.
 ℣. Panem cæli dedit eis, allelúja.
℟. 
Panem Angelórum manducávit homo, allelúja.

Slovo sa Božie zjavilo (1943)
In: Hymny Rímskeho Breviára. časť I., Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1943.
Janko Silan (1914-1984)
  1. Slovo sa Božie zjavilo,
    hoc na pravici ostalo,
    ku svojmu dielu odišlo,
    k sklonku sa žitia dostalo.

  2. Prv než ho na smrť odovzdal
    katanom jeho učeník,
    Pán učeníkom sám sa dal
    za pokrm žitia milený.

  3. Im pod dvojakým spôsobom
    krv, telo svoje predložil,
    by dušu, telo, čiastky dve
    človeka celkom nasýtil.

  4. Nám narodil sa ako druh,
    stolujúc za pokrm sa dal,
    zaplatil smrťou veľký dlh,
    odmenou v nebi sám je, Kráľ.

  5. Ó, spásonosná hostia,
    otváraš dvere neba, raj,
    zlý duch a svet nás dobýja,
    pomôž nám, posily nám daj.

  6. Buď trojjednému Pánovi
    večitá sláva, veleba,
    kiež život večný pripraví
    nám, kiež nás vezme do neba. Amen.

JKS 1947 224

Graduale Romanum, Solesmes, 1961 224